Bermudsky trojuholnik

17. října 2007 v 21:38 | Alex |  Pribehy a Basne
Záhadný trojuholník. Niet brány späť. Kto raz vojde, nenájde cestu aby sa vrátil. Tak toto je o tejto oblasti naozaj pravda. Bermudský trojuholník sa nachádza medzi mestami Bermuda, Puerto Rico a pevnosťou Lauderdale. Lode s posádkami ale aj lietadlá sa tajomne stratili vo vodách Atlantiku. Toto miesto získalo pomenovanie "Diabolský trojuholník" len preto, lebo doteraz sa z tohto miesta strácajú dopravné prostriedky ale aj vojenské, výskumné plavidlá. Možno tomu prispela legenda, ktorú rozprávajú ľudia z okolitej oblasti. Hovorí sa že diabol na tomto území hraje hru, ktorej podstatou je hltať stratených cestovateľov. Ale je to skutočne diabol, kto necháva ľudí zmiznúť z povrchu zemského? Kto vie? A nie len diabol sa preháňa po tejto oblasti. Niektorí ľudia sa domnievajú, že Bermudský trojuholník je základňou mimozemšťanov. Možno sa v ňom nachádza mystický vír, ktorý vedie do inej dimenzie, ktorý pre nás ľudí ostane stále neprístupný.
Mýtus Bermudského trojuholníku sa začal zviditeľňovať, keď v novinách reportéri začínali uverejňovať články o neuveriteľných zmiznutiach v tejto oblasti. Začalo sa to 16 septembra 1950, kedy reportér E. V. W. Jones napísal o záhadných zmiznutiach lodí a lietadiel medzi pobrežím Floridy a Bermudami. Toto miesto neostalo dlho nepovšimnuté. Začali sa šíriť historky, ktoré potvrdzovali pravosť Bermudského trojuholníka. Ako vlastne vznikol pojem "BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK"? Záhadné zmiznutia inšpirovali M. K. Jessupa aby napísal knihu "Prípady pre UFO". A nielen on sa zaoberal nevysvetliteľnými zmiznutiami. Podobnú teóriu si osvojil aj Donald E Keyhoe, ktorý v roku 1955 napísal a zverejnil knihu nazvanú"Sprisahanie lietajúcich tanierov". Stále väčšia časť ľudí v, týchto rokoch, začala veriť teórii že zem má základňu mimozemskej civilizácie práve v tejto oblasti. Nakoniec Vincent H. Gaddis nazval záhadný kút zeme: "BERMUDSKÝ TROJUHOLNÍK".
Najviac záhadné bolo zmiznutie letky číslo 19. Bola to skupina námorných skúšobných lietadiel. Napriek dokonalej technike a bezchybnej kvalifikácii pilotov, letka zmizla v bermudskom trojuholníku krátko po druhej svetovej vojne.
14:00 5. januára 1945 vzlietlo z námornej základne Lauderdale na Floride päť torpédových bombardérov typu Gruman Avenger. Každé lietadlo s tromi mužmi na palube prešlo pred štartom obvyklou kontrolou a doplnilo zásoby pohonných hmôt. Malo ísť o naprosto bezpečnú akciu, pri ktorej sa mal vyskúšať chod strojov. Keď pozemný personál pozoroval, ako formácia vzlietla na oblohu a zmizla nad modrým Atlantickým oceánom. Letka č. 19 pokračovala v lete podľa predom stanoveného plánu trasy, ktorá bola rovnobežná s pobrežím Floridy. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale o 15:45 zachytil radista na veži lauderdalskej základne niekoľko prekvapivých správ, ktoré odvysielal veliteľ skúšobnej letky, dôstojník Charles Taylor. Hlasom, v ktorom sa zračil strach a údiv, hlásil veliteľ skupiny, že sa všetky prístroje zbláznili - nielen jeho vlastné, ale vo všetkých lietadlách prestali prístroje naraz fungovať.
"Akú máte polohu ?" pýtal sa radista.
Taylor to nedokázal určiť. "Všetko je zlé, " zakričal "stratili sme sa. Dokonca ani more nie je na správnom mieste!"
Radisti na základni boli týmto nepochopiteľným zvratom udalostí vydesený a ďalej žiadali Taylora, aby upresnil svoju polohu. Ale ako minúty ubiehali, Taylorov hlas začínal byť čím ďalej tým viac nekľudný a zmätený a jeho správy dávali čím ďalej menší zmysel. Podľa jednej verzie udalostí zneli jeho posledné slová ako varovanie: "Nechaj nás na pokoji, pre boha..." a potom sa rozhostilo ticho. Ale "oni" ho nenechali na pokoji. Keď došlo k prerušenie rádiového spojenia, bol k oblasti, v ktorej sa podľa veliteľa základne pravdepodobne letka č. 19 nachádzala, vyslaný hydroplán. Na základni vedeli, že ak sa mužom prihodilo čokoľvek, dojde im tiež zanedlho palivo a budú musieť núdzovo pristáť na mori. Sami záchranci sa však mali stať ďalšou obeťou trojuholníka. Akonáhle hydroplán dosiahol hranicu, ktorá určovala oblasť pátrania, zmizol z dosahu radaru a padol, spolu so svojou posádkou, ktorú tvorilo trinásť mužov, v zabudnutie.
Strata šiestich lietadiel v rozmedzí niekoľkých hodín predstavovali pre americké vojenské námorné sily nebývalú mierovú pohromu. Správa z vyšetrovania udalostí ku ktorým došlo 5. januára, obsahovala 400 strán. Autor tohoto úradného spisu zaujal stanovisko, že letka č. 19 spadla do mora vplyvom nešťastnej súhry niekoľkých náhodných faktorov. Tieto faktory predstavovali náhle zlé počasie, elektrická interferencia a pilotova chyba. Autor tiež prišiel k záveru, že veliteľ letky, dôstojník Charles Taylor, musel spanikáriť, skomplikovať situáciu a znervózniť svojich mladých a relatívne neskúsených mužov, ktorým potom povolili nervy. Čo sa týka straty hydroplánu, predpokladalo sa, že vybuchol vo vzduchu, napriek tomu, že nikdy nebol predložený dôkaz, ktorý by túto domnienku potvrdil. Nenašli sa žiadne olejové škvrny ani trosky a to samozrejme nedodáva veľkú dôveryhodnosť a správnosť tejto teórii.
Úradné vyšetrovanie amerického vojenského námorníctva uspokojilo len veľmi málo ľudí. Spisovateľov, ktorí sa zaoberali štúdiom početných správ o zvláštnych elektromagnetických odchýlkach pozorovaných v tejto oblasti, to však nepresvedčilo vôbec. Jednoducho povedané, bolo tu príliš mnoho otázok, na ktoré nedokázali šéfovia vojenského námorníctva odpovedať. Prečo nemohol napríklad dôstojník Taylor jednoducho letieť pozdĺž pobrežia Floridy, keď malo byť jasne viditeľné? Prečo sa navzdory rozsiahleho prieskumu, ktorý po nehode nasledoval, nenašli po vraku alebo telách žiadne stopy? Aká náhoda prinútila Taylora a jeho mužov, aby prerušili rádiové spojenie tak náhle? Strata letky č. 19 a záchranného lietadla, ktoré ju nasledovalo, vstúpila do dejín bermudského trojuholníku. Mnoho autorov predložilo k úvahe svoje vlastné obľúbené teórie: UFO, nadprirodzené sily, časové trhliny a psychické smršte, aby sme nezabudli vymenovať aspoň niektoré z nich. Hollywoodský režisér Steven Spilberg vzdal tejto téme hold tým, že zmiznutie letky č. 19 začlenil do svojho filmu Blízke stretnutia tretieho druhu. Navzdory pretrvávajúcemu záujmu sa však nikomu nepodarilo dostať tejto záhade na kĺb.
A potom, 17. apríla 1991, to vyzeralo, že sa konečne našiel kľúč k jej riešeniu. Výskumný tým, ktorý lovil pri pobreží Floridy poklady, vtedy objavil v hĺbke 225 metrov pod hladinou, v mieste len 16 kilometrov vzdialenom od pobrežia, vraky piatich lietadiel. Napriek tomu nebola posledná poloha avengerov nikdy stanovená, nebolo pravdepodobné, že by mohlo päť vrakov iných lietadiel ležať blízko pri sebe. Rozprávky o "strašných víroch" a iných príšerných paranormálnych javoch začali naraz strácať farbu.
Za dva týždne však vyšla pravda najavo. Skupina konzultantov zo záchrannej stanice na Havaji označili "lietadlá" za zbytky skupiny pohyblivých terčov z druhej svetovej vojny, ktoré sa používali na bombardovanie torpédami z malej výšky.
A tak zostáva miesto posledného odpočinku letky č. 19 dodnes neznáme. Nedostali sme sa o nič bližšie k tomu, aby sme zistili skutočný osud oných amerických vojakov, ako 5. januára 1945 zmizli na oblohe nad Atlantickým oceánom. Nie sme ani o mnoho múdrejší, čo sa týka neobvyklej sily, ktorá ich zničila...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama