V parku ,tam co rastu tuje

14. října 2007 v 19:33 | Alex |  Pribehy a Basne
V parku, tam čo rastú tuje

malý mužík onanuje.

Nie je zlodej ani vrah,

preto nemusí mať strach.

Vždy, keď peknú devu zočí,

rovno do cesty jej skočí.

Žiadna to však nemá rada,

keď jej ukazuje hada.

Každá ihneď stratí reč,

nato s krikom beží preč.

Je to chlapík vytrvalý,

kazdý deň sa z parku valí.

Boja sa ho ľudia prostí,

že je vulgárny a sprostý.

Či je leto a či mráz

maník skáče z kríkov zas.

Tasíi ten svoj inštrument,

cez týždeň, aj cez víkend.

Raz keď novú obeť zočil,

bez váhania pred ňu skočil.

Myslela si, že len močil,

klobásu však na ňu stočil.

S krikom beží na zastávku

v snahe zohnať pomoc dáku.

Skáče ona jedným skokom

ponad lávku, ponad plotom.

Pod lopatkou už ju durí

uchylákov koniec rúry.

Je to ešte hodný kus

stojí tam však autobus.

Dvere syčia, deva vbehne

myslí, že ju nedobehne.

Nedobehol, krv mu vrie

vo dverach má potrubie.

Darmo búcha, darmo bľačí,

darmo oči na sklo tlačí.

Autobusár bez váhania

spustil proces rozbiehania.

V snahe zostať v jednom kuse

beží popri autobuse.

Ktovie či on doskáče,

na zastávku do Rače.

Keďže nie je maratonec,

kričí ako Braňo Hronec.

Márnu snahu toho chlapa

ukončila prvá lampa.

Je to veru príbeh smutný

zostal mu len pohľad mútny

na idúci autobus,

čo mu vezie údu kus.



V parku, tam čo rastú tuje

malý človek na zem pľuje.

S hadicou už nemetá

od tých čias tam zametá...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama